Štátny znakNárodná rada Slovenskej republiky

A. b e r i e   n a   v e d o m i e

pracovnú definíciu antisemitizmu vypracovanú Medzinárodnou alianciou pre pripomínanie holokaustu (IHRA) a prijatú jej 31 účastníckymi štátmi (vrátane Slovenskej republiky) dňa 26. mája 2016 v Bukurešti,

uznesenie Európskeho parlamentu z 1. júna 2017 o boji proti antisemitizmu (2017/2692(RSP)), ktoré zdôrazňuje, že nenávistné prejavy a všetky druhy násilia proti európskym židovským občanom sú v rozpore s hodnotami Európskej únie; vyzýva členské štáty a inštitúcie a agentúry EÚ na prevzatie tejto pracovnej definície a jej uplatňovanie s cieľom podporiť súdne orgány a orgány na presadzovanie práva v ich úsilí o účinnejšie a efektívnejšie odhaľovanie a stíhanie páchateľov antisemitských útokov,

spoločné stanovisko 26 štátov (vrátane Slovenskej republiky) odsudzujúce rastúcu hrozbu antisemitizmu prednesené na 38. zasadnutí Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva 2. júla 2018 v Ženeve.

B. v y s l o v u j e   s ú h l a s

s pracovnou definíciou antisemitizmu vypracovanou Medzinárodnou alianciou pre pripomínanie  holokaustu (IHRA), a to v takomto znení:

„Antisemitizmus je  také vnímanie Židov, ktoré sa môže prejaviť ako nenávisť k Židom. Rétorické a fyzické prejavy antisemitizmu sú namierené proti židovským alebo nežidovským jednotlivcom a/alebo ich majetku, proti inštitúciám židovskej komunity a náboženským ustanovizniam.“

C. k o n š t a t u j e,

že v súvislosti s pracovnou definíciou antisemitizmu vypracovanou Medzinárodnou alianciou pre pripomínanie holokaustu (IHRA) sa uvádzajú aj niektoré ilustratívne príklady prejavov antisemitizmu, a to, že

„terčom takýchto prejavov môže by tiež Štát Izrael, chápaný ako židovské spoločenstvo. Avšak kritiku Izraela podobnú tej, aká býva vznesená proti akejkoľvek inej krajine, nemožno považovať za antisemitskú. Antisemitizmus často obviňuje Židov z konšpirácie poškodzujúcej ľudstvo a často sa používa na obviňovanie Židov z „toho, prečo veci nefungujú“. Je vyjadrený v hovorenom a písanom prejave, vizuálnych formách a konaní a používa škodlivé stereotypy a negatívne charakterové črty.

Súčasné príklady antisemitizmu vo verejnom živote, médiách, školách, na pracoviskách a v náboženskej sfére, berúc do úvahy celkový kontext, môžu zahŕňať, ale nie sú obmedzené na:

  1. vyzývanie, napomáhanie alebo ospravedlňovanie zabíjania alebo ubližovania Židom v mene radikálnej ideológie alebo extrémistického náboženského pohľadu,
  1. vytváranie klamlivých, dehumanizujúcich, démonizujúcich alebo stereotypných tvrdení
    o Židoch ako takých alebo o moci Židov ako kolektívu, akými sú napríklad – najmä, ale nie výlučne – mýtus o svetovom židovskom sprisahaní alebo o Židoch kontrolujúcich médiá, ekonomiku, vládu alebo ďalšie spoločenské inštitúcie,
  1. obviňovanie Židov ako ľudu zo zodpovednosti za skutočné alebo vymyslené krivdy spáchané jednou židovskou osobou alebo skupinou, alebo aj za činy spáchané Nežidmi,
  1. popieranie faktu, rozsahu, mechanizmov (napr. plynových komôr) alebo úmyslu genocídy Židov v rukách národnosocialistického Nemecka a jeho podporovateľov a komplicov počas druhej svetovej vojny (holokaust),
  1. obviňovanie Židov ako ľudu alebo Izraela ako štátu z vymyslenia alebo zveličovania holokaustu,
  1. obviňovanie židovských občanov z toho, že sú lojálnejší k Štátu Izrael alebo k údajným prioritám Židov na celom svete než k záujmom ich vlastných krajín,
  1. odopieranie práva židovského ľudu na sebaurčenie, napríklad tvrdením, že existencia Štátu Izrael je prejavom rasistického úsilia,
  1. uplatňovanie dvojitých štandardov voči židovskému ľudu vyžadovaním správania, ktoré sa neočakáva alebo nevyžaduje od žiadneho iného demokratického štátu,
  1. používanie symbolov alebo obrazov spájaných s klasickým antisemitizmom (napr. tvrdenia, že Židia zabili Ježiša alebo že robia rituálne popravy) na charakterizovanie Izraela alebo Izraelčanov,
  1. prirovnávanie súčasnej izraelskej politiky k politike nacistov,
  1. považovanie Židov za kolektívne zodpovedných za konanie Štátu Izrael.

Antisemitské činy sú trestné činy vtedy, keď ich tak definuje zákon (napr. popieranie holokaustu alebo distribúcia antisemitských materiálov v niektorých krajinách).

Trestné činy sú antisemitské vtedy, keď cieľ útoku – či už ľudia, alebo majetok (ako napríklad budovy, školy, miesta na bohoslužby a cintoríny) – je vybraný preto, že je alebo je vnímaný ako židovský alebo spojený so Židmi.

Antisemitská diskriminácia je odopieranie Židom možností alebo služieb dostupných iným osobám a je nelegálna v mnohých krajinách.“;

D.  o d p o r ú č a 

vláde Slovenskej republiky, aby

- vykonala analýzu právneho poriadku Slovenskej republiky a v prípade potreby pripravila legislatívne návrhy príslušných právnych predpisov tak, aby v činnosti a pri rozhodovaní orgánov verejnej moci Slovenskej republiky bola rešpektovaná uvedená definícia,

- aktívne prispievala k zaisteniu bezpečnosti svojich židovských občanov a židovských náboženských, vzdelávacích a kultúrnych priestorov prostredníctvom dôkladnej a štruktúrovanej konzultácie a dialógu so židovskou náboženskou obcou, organizáciami občianskej spoločnosti a príslušnými verejnými inštitúciami bojujúcimi proti všetkým formám diskriminácie,

- sa podieľala na úsilí Národnej rady Slovenskej republiky pri kultivovaní diskusie vo verejnom priestore, ktoré za každých okolností bude odsudzovať antisemitské a nenávistné vyjadrenia i prejavy a bude prinášať racionálne protiargumenty.

 

Andrej  D a n k o   v. r.

predseda

Národnej rady Slovenskej republiky

 

Overovatelia:

Mária  J a n í k o v á   v. r.

Natália  G r a u s o v á   v. r.