01

Tradičný Veľký pôst je 40-dňové obdobie pred Veľkou nocou, začínajúce na Popolcovú stredu a končiace na Bielu sobotu, teda deň pred Veľkonočnou nedeľou. Nezapočítavajú sa doň nedele. Tento tradičný výpočet však už dnes viac nie je zhodný s novým kalendárom v dôsledku liturgickej reformy po Druhom vatikánskom koncile. Z obdobia Veľkého pôstu bolo vyčlenené Sväté trojdnie (Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota), pričom liturgicky trvá obdobie Veľkého pôstu dnes už len do Zeleného štvrtku.

Prečo sa do 40-tich dní pôstu nezapočítavajú nedele? Pretože nedeľa je deň Pánovho zmŕtvychvstania a bolo by nevhodné sa v takýto deň postiť či oplakávať svoje hriechy. Pôstne nedele sa však predsa líšia od nediel v cezročnom období. Vtedy upriamuje Cirkev našu pozornosť na radosť zo zmŕtvychvstania, teraz nás vedie cestou k zmŕtvychvstaniu.

Prečo Veľký pôst trvá 40 dní? „Štyridsaťdňovka“ je tradičné biblické číslo disciplíny, zbožnosti a prípravy označujúce plnosť, úplnosť, celok.

 „Mojžiš vošiel do oblaku a Mojžiš zostal na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí.“ (Ex 24, 18)

 „A ostal tam s Pánom štyridsať dní a štyridsať nocí. Nejedol chlieb a nepil vodu. Potom Pán napísal na tabule príkazy zmluvy, desatoro prikázaní.“ (Ex 34, 28)

 „[Elijáš] [v]stal teda a jedol a posilnený týmto pokrmom išiel štyridsať dní a štyridsať nocí až k Božiemu vrchu Horeb,“ kde mal svoje videnie. (1 Kr 19, 8)

 „Jonáš začal vstupovať do mesta – prvý deň cesty – a volal: ‚Ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené!‘“ (Jon 3, 4)

Sv. Gregor Veľký, pápež a učiteľ Cirkvi, označuje 6 týždňov Veľkého pôstu, teda celkom 36 pôstnych dní za desiatok roka, ktorý obetujeme svojej duchovnej obnove, znovuzrodeniu v Kristovi. Najdôležitejšie pre nás je, že sám Pán Ježiš sa pripravoval na svoje verejné účinkovanie 40-dňovým pôstom na púšti.

 „Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého. Duch ho vodil štyridsať dní po púšti a diabol ho pokúšal. V tých dňoch nič nejedol. A keď sa skončili, vyhladol.“ (Lk 4, 1-2)

Práve preto sme pozvaní nasledovať Kristov príklad 40-dňovým pôstom, zdržanlivosťou a modlitbou, aby sme sa tak, ako On, dobre pripravili na Jeho Ukrižovanie a Zmŕtvychvstanie.

 „...Cirkev sa každý rok počas štyridsiatich dní Pôstneho obdobia spája s Ježišovým tajomstvom na púšti.“ (KKC 540)

Počas pôstnych dní si kňazi obliekajú fialové ornáty. Navyše, už tri nedele pred Popolcovou stredou, počnúc Deviatnikom, Cirkev vypúšťa zo svätej omše spevy Alleluia a Gloria, pričom táto úprava pretrváva počas celého obdobia Veľkého pôstu. Glória je radostná pieseň, v ktorej sú použité slová anjela pri narodení Pána. V pôstnom čase ale neočakávame narodenie Mesiáša z Panny, ale Jeho druhé narodenie z hrobu, preto tento spev vypúšťame. Slovo alleluia zas znamená v hebrejčine „chváľte Pána“, pričom ale počas Veľkého pôstu sme s Kristom na púšti a vzdycháme slová žalmistu:

 „Akože môžeme spievať pieseň Pánovu v cudzej krajine?“ (Ž 137, 4)
„Quomodo cantabimus canticum Domini in terra aliena?“ (Ps 136, 4)

A preto nespievame ani alleluia.

Veľký pôst nemá byť obdobím radosti, ale ľútosti nad našimi hriechmi a časom uvedomenia si toho, čo nás odvádza od Boha, aby sme sa toho mohli následne zriecť.

 „Veď vieme, že celé stvorenie spoločne vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach až doteraz. A nielen ono, ale aj my sami, čo máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo, vykúpenie svojho tela.“ (Rim 8, 23)

Začiatok Veľkého pôstu v podobe Popolcovej stredy je z liturgického hľadiska jeden z najdôležitejších dní v roku. Popolcovou stredou sa dopĺňa počet dní pôstu z 36, z čias, keď pôst začínal prvou nedeľou, na súčasných 40 dní. V Starom zákone je popol symbolickým vyjadrením žiaľu, ľútosti a pokánia. V rannej Cirkvi sa popol používal v rovnakom význame a spolu so šatami z vrecoviny bol súčasťou verejného prejavu pokánia. Svätenie popolu je jeden z tých významnejších liturgických rítov, s ktorými sa počas liturgického roku môžeme stretnúť. Pôvodne bol tento rítus zavedený pre verejných kajúcnikov, dnes je však určený pre všetkých veriacich, keďže Veľký pôst má byť časom pokánia pre všetkých. Popol používaný v tento deň sa získava spálením paliem, resp. iných ratolestí, u nás najčastejšie bahniatok, ktorými sme vítali Krista prichádzajúceho do Jeruzalema počas poslednej Kvetnej nedele. Popol z poslednej Kvetnej nedele na začiatku pôstu, ktorého vrcholom je Umučenie a Zmŕtvychvstanie Krista, je tak zhmotnením premeny pokriku Židov z „hosana“ na „ukrižuj“ v priebehu niekoľkých dní. Tradične sú spálené ratolesti posvätené skrze Krista štyrmi prastarými modlitbami, svätenou vodou a kadidlom a následne je popol z nich v podobe znaku kríža nanesený na čelo veriacich so slovami:

 „Pamätaj, človeče, že si prach a na prach sa obrátiš.“ (Gn 3, 19)

„Meménto homo, quia pulvis es, et in púlverem revertéris.“ (Gn 3, 19)

Keď už máme popol na svojom čele ako znak viditeľný, konajme skutky kajúcnosti v skrytosti.

 „A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.“ (Mt 6, 18)

Modlitbou sa približujeme k Bohu. Odvraciame sa od lákadiel sveta, aby sme kontemplovali Sväté písmo, počúvali a hovorili s Bohom. Až modlitba dáva zmysel ostatným skutkom pokánia, na ktorých stojí naše pôstne snaženie. Skutky dávania almužny či dobročinnosti nemajú byť len o materiálnej pomoci blížnym, ale tiež o poznávaní ostatných potrieb blížnych, tak, aby sme im vedeli poskytnúť radu, pomoc, útočisko či prejaviť záujem o ich trápenia a ťažkosti. Pôst od mäsa v piatky je záväzný od 14. roku veku do konca života. Počas Veľkého pôstu je záväzné strániť sa mäsa aj počas kántrových dní. Zdržanlivosť, v rámci ktorej je dovolené len raz za deň sa najesť dosýta, je záväzná od 18. roku veku do začatia 60. roku veku. Cieľ skutkov umŕtvovania zmyslov je zriekať sa pôžitkov i nerestí tak, aby sme cítili do istej miery telesnú nespokojnosť, resp. nepohodlnosť.


Zdroje:

FB Catholic Fortress
FB Catholic FAITH Defense
Misál latinsko-slovenský, 1952
Katechizmus Katolíckej Cirkvi


.