01

Od Popolcovej stredy po Nedeľu umučenia sa v prefácii tridentskej sv. omše modlíme spolu s kňazom: „Qui corporáli ieiúnio vítia cómprimis, mentem élevas, virtútem largíris et prǽmia...“ „Ktorý telesným pôstom potlačuješ neresti, dvíhaš myseľ, udeľuješ silu k čnosti a dávaš odmeny...“ Akiste už len preto dnes, po Druhom vatikánskom koncile, tak rozšírený, moderný názor, že telesný pôst je nedôležitý, resp. je prejavom farizejstva, nebude katolícky. Navyše, katolíci navštevujúci tridentskú sv. omšu nie sú dostatočne informovaní o tom, s akou pôstnou disciplínou bola spojená „tridentská duchovnosť“ v roku 1962. Pretože práve typovým vydaním Rímskeho misála vyhláseným pápežom Jánom XXIII. v roku 1962 sa podľa Motu proprio Summorum pontificum pápeža Benedikta XVI. majú sláviť tridentské sv. omše dnes.

V roku 1962 bol pre katolíkov záväzný Kódex kanonického práva vyhlásený pápežom Benediktom XV. v roku 1917. Ten v kánonoch 1250 – 1254 rozoznáva tri tradičné pravidlá  pôstnej disciplíny, a to:

1) Pravidlo postenia sa (LEX IEIÚNI): 1 x dosýta 2 x dopolosýta. Pričom potrava skonzumovaná počas raňajok a večere nemá čo do objemu presiahnuť obed, a čo do druhu nemá obsahovať mäso. Mäso je na obed prípustné. Konzumácia stravy i sýtych nápojov nad rámec uvedených chodov je považovaná za porušenie pôstu. Množstevný pôst zaväzoval katolíkov od 21. roku života do 60. roku života počas pondelka, utorka, stredy a štvrtka v čase obdobia Veľkého pôstu.

2) Pravidlo zdržanlivosti (LEX ABSTINENTIÆ): Prikázané je zdržiavať sa mäsitých pokrmov. Mäsité pokrmy možno nahradiť pokrmom z rýb, mäkkýšov, obojživelníkov a plazov. Pod zakázaným mäsom máme rozumieť mäso teplokrvných zvierat (kuracie, hovädzie, bravčové, jahňacie, ap.) a tiež mäso vtákov. Mäso chladnokrvných zvierat (rýb, mäkkýšov, obojživelníkov, plazov, ap.) je dovolené. Povolená je konzumácia vajec, mliečnych výrobkov a omáčok vyrobených na mäsovom základe, vrátane prísad a dochucovadiel vyrobených zo zvieracieho tuku. V 17. storočí Rád Najmenších bratov sv. Františka z Paoly mal tak prísne pôstne pravidlá, že mnísi nemohli konzumovať žiadnu tuhú stravu, ale iba pivo zo svojho pivovaru v Mníchove. Druhový pôst zaväzoval katolíkov od 7. roku života do smrti počas každého piatku v roku, okrem prikázaného sviatku (festum de præcepto), pričom výnimka neplatí počas Veľkého pôstu.

3) Pravidlo postenia sa i zdržanlivosti (LEX IEIÚNI & ABSTINENTIÆ): Je kombináciou postenia sa, kedy ani počas obedu nemožno konzumovať mäso. Prísny pôst zaväzoval všetkých katolíkov: 3.1) počas každého piatku a každej soboty v čase Veľkého pôstu a na Bielu sobotu do polnoci; 3.2) počas dňa vigílie Božieho narodenia, vigílie Zoslania Ducha Svätého, sviatku Všetkých svätých, Nanebovzatia Panny Márie, i keď by tie pripadli na nedeľu; 3.3) počas Popolcovej stredy, kántrových (suchých) dní a 7. decembra na spomienku vigílie Nepoškrveného počatia blahoslavenej Panny Márie;

Prastarou obyčajou západného kresťanstva bol pôst v stredu a piatok. V stredu na odčinenie zrady Judášovej, v piatok na pamiatku Kristovej smrti. Tri razy do roka sa tento pôst zachovával okázalejším spôsobom: na začiatku zimy, leta a jesene, na poďakovanie za úrodu oleja, pšenice a vína. Rímski kres­ťania zaviedli tieto liturgické kajúce oslavy aj preto, lebo pohania výtržnosťami oslavovali žatvu. Liekom bol pôst, spojený s ďakovnými pobožnosťami. Začiatok kántrových týždňov (QUATTUOR TEMPORA) siaha až do 3. storočia a za­viedol ich asi pápež Kallistus († 233). Pápež Lev Veľký pri­pojil k nim ešte jarné († 461). Pápež Gelazius I. († 496) vy­značil kántrové vigílie za dni duchovných svätení (ordinácií).

Zimné kántrové dni nasledujú po tretej nedeli adventnej (Gaudete). Jarné nasledujú po prvej nedeli pôstnej. Letné v oktáve zoslania Ducha Svätého. Jesenné po tretej septembrovej nedeli.

Kántry trvajú tri dni: stredu, piatok a sobotu a majú charakter štvrťročnej duchovnej obnovy (rekolekcie). V stredu pri nohách Matky Božej sa zamyslíme nad svojím duševným stavom, piatok venujeme pokániu za hriechy minulého štvrťroka, v sobotu si zostavíme plán pre nasledujúce obdobie. Nedeľa po kántrových dňoch nám ešte raz zopakúva v krátkosti myšlienky kántrového týždňa; tu sa všetci veriaci môžu zapojiť do obnovy. Po latinsky označujeme kántry ako „quattuor tempora“, teda štvrťročné obdobie.

Od roku 1983 je pre katolíkov záväzný Kódex kanonického práva vyhlásený pápežom Jánom Pavlom II. Ten v kánonoch 1249 – 1251
rozoznáva už iba dve pravidlá pôstnej disciplíny, formulované ako:

1) zdržiavať sa mäsitých pokrmov (záväzné od 14. roku do konca života);

2) je dovolené iba raz za deň sa dosýta najesť (záväzné od 18. roku života do začatia 60. roku);

Po Druhom vatikánskom koncile sa zavádza tiež pravidlo „sviatok (solemnitates) ruší piatok“, v dôsledku ktorého vzrástol počet dní oslobodenia spod pravidla abstinencie zo 7 na 14 dní. Najkontroverznejšie pôsobí zrušenie pravidla abstinencie od mäsa na sviatok Najsvätejšieho srdca Ježišovho, ktorý vždy pripadá na piatok a je nerozlučiteľne spojený s Umučením Pána. Zatiaľ čo v roku 1917 bolo ustanovených dní prísneho pôstu 28, tak po Druhom vatikánskom koncile z nich zostali dni 2, respektíve 3, ak berieme do úvahy odporúčanie nového Kódexu ohľadom Bielej soboty.

Na niekdajšiu prísnu pôstnu disciplínu sa ľud pripravoval rôznymi zvykmi počas obdobia fašiangov, teda karnevalov, od Troch kráľov až do Popolcovej stredy, ktoré končilo tzv. mjasopustom, v Rusku nazývanom maslenica. Fašiangy vrcholia posledným štvrtkom pred Popolcovou stredou, teda celkom 52 dní pred Veľkou nocou, ktorý sa nazvýva Tučný štvrtok. Traduje sa, že počas neho je dovolené obžerstvo ako príprava na Veľký pôst. V Poľsku, ale i u nás sa v tento deň pražili šišky a karamel, ale najmä sa konzumovala slanina, klobása a údené mäso.

Spytovací utorok (Shrove Tuesday) alebo Palacinkový utorok (Pancake Tuesday) je utorok pred Popolcovou stredou, teda posledný deň pred Veľkým pôstom. V anglo-saskej tradícii je obdobou Tučného štvrtku, ale keďže pôst nikdy nebol len telesný, Spytovací utorok je najmä o spytovaní si svedomia a o uvedomení si svojich hriechov, ktoré chceme počas pôstu ľutovať. Deň pred Veľkým pôstom je časom duchovných záväzkov voči Bohu, ktoré chceme posvätiť našou zdržanlivosťou a obetou v nadchádzajúcom liturgickom období. Tak nám Pán Boh pomáhaj!


Zdroje:
FB Catholic Fortress
Misál latinsko-slovenský, 1952
Codex iuris canonicis, 1917
Msza trydencka a przepisy postne
(nowyruchliturgiczny.pl)