Discere appareat evertitur duo ei, no quo facilisis liberavisse, qui te dicat nonumes. Nihil nominati hendrerit nam in.
Vel at liber electram. Euripidis vituperata duo eu, sed ei utinam assentior, ex eum alii nulla suavitate. Cum eu volutpat ne.
Treba sa postarať o to, aby veriaci vedeli po latinsky spoločne recitovať alebo spievať stále časti omšového poriadku, ktoré sa ich týkajú.“ (Čl. 54)
„Používanie latinského jazyka nech sa zachová v latinských obradoch, a to bez narušenia partikulárneho práva.“ (Čl. 36, § 1)
V rámci latinčiny jestvujú dva systémy, ktoré sa menej rozlišujú po jazykovej stránke a viac po tej rečovej. Na základe nich delíme latinčinu na: 1) klasickú (označme ju ako tvrdú) a 2) cirkevnú, respektíve liturgickú (označme ju ako mäkkú, alebo teda italianizovanú, potaliančenú). Sú to dva tak podobné systémy ako je britská a americká angličtina.
Glória je radostná pieseň, v ktorej sú použité slová anjela pri narodení Pána. V pôstnom čase ale neočakávame narodenie Mesiáša z Panny, ale Jeho druhé narodenie z hrobu, preto tento spev vypúšťame.
Tri nedele pred Popolcovou stredou, počnúc Deviatnikom, Cirkev vypúšťa zo svätej omše spevy Alleluia a Gloria, pričom táto úprava pretrváva počas celého obdobia Veľkého pôstu.
Prečo Veľký pôst trvá 40 dní? „Štyridsaťdňovka“ je tradičné biblické číslo disciplíny, zbožnosti a prípravy označujúce plnosť, úplnosť, celok.
Sv. Gregor Veľký, pápež a učiteľ Cirkvi, označuje 6 týždňov Veľkého pôstu, teda celkom 36 pôstnych dní za desiatok roka, ktorý obetujeme svojej duchovnej obnove, znovuzrodeniu v Kristovi.
Prečo sa do 40-tich dní pôstu nezapočítavajú nedele? Pretože nedeľa je deň Pánovho zmŕtvychvstania a bolo by nevhodné sa v takýto deň postiť či oplakávať svoje hriechy. Pôstne nedele sa však predsa líšia od nediel v cezročnom období. Vtedy upriamuje Cirkev našu pozornosť na radosť zo zmŕtvychvstania, teraz nás vedie cestou k zmŕtvychvstaniu.
Tradičný Veľký pôst je 40-dňové obdobie pred Veľkou nocou, začínajúce na Popolcovú stredu a končiace na Bielu sobotu, teda deň pred Veľkonočnou nedeľou. Nezapočítavajú sa doň nedele.
Spytovací utorok (Shrove Tuesday) alebo Palacinkový utorok (Pancake Tuesday) je utorok pred Popolcovou stredou, teda posledný deň pred Veľkým pôstom. V anglo-saskej tradícii je obdobou Tučného štvrtku, ale keďže pôst nikdy nebol len telesný, Spytovací utorok je najmä o spytovaní si svedomia a o uvedomení si svojich hriechov, ktoré chceme počas pôstu ľutovať.
Fašiangy vrcholia posledným štvrtkom pred Popolcovou stredou, teda celkom 52 dní pred Veľkou nocou, ktorý sa nazvýva Tučný štvrtok. Traduje sa, že počas neho je dovolené obžerstvo ako príprava na Veľký pôst.
Zatiaľ čo v roku 1917 bolo ustanovených dní prísneho pôstu 28, tak po Druhom vatikánskom koncile z nich zostali dni 2, respektíve 3, ak berieme do úvahy odporúčanie nového Kódexu ohľadom Bielej soboty.
Po Druhom vatikánskom koncile sa zavádza tiež pravidlo „sviatok (solemnitates) ruší piatok“, v dôsledku ktorého vzrástol počet dní oslobodenia spod pravidla abstinencie zo 7 na 14 dní. Najkontroverznejšie pôsobí zrušenie pravidla abstinencie od mäsa na sviatok Najsvätejšieho srdca Ježišovho, ktorý vždy pripadá na piatok a je nerozlučiteľne spojený s Umučením Pána.
Začiatok kántrových týždňov siaha až do 3. storočia a zaviedol ich asi pápež Kallistus († 233). Pápež Lev Veľký pripojil k nim ešte jarné († 461). Pápež Gelazius I. († 496) vyznačil kántrové vigílie za dni duchovných svätení (ordinácií).
Od Popolcovej stredy po Nedeľu umučenia sa v prefácii tridentskej sv. omše modlíme spolu s kňazom: „Ktorý telesným pôstom potlačuješ neresti, dvíhaš myseľ, udeľuješ silu k čnosti a dávaš odmeny...“
2024 Dínom-dánom s. r. o. | Hviezdoslavova 45/24 | 029 01 Námestovo |