Od Popolcovej stredy po Nedeľu umučenia sa v prefácii tridentskej sv. omše modlíme spolu s kňazom: „Qui corporáli ieiúnio vítia cómprimis, mentem élevas, virtútem largíris et prǽmia...“ „Ktorý telesným pôstom potlačuješ neresti, dvíhaš myseľ, udeľuješ silu k čnosti a dávaš odmeny...“ Akiste už len preto dnes, po Druhom vatikánskom koncile, tak rozšírený, moderný názor, že telesný pôst je nedôležitý, resp. je prejavom farizejstva, nebude katolícky. Navyše, katolíci navštevujúci tridentskú sv. omšu nie sú dostatočne informovaní o tom, s akou pôstnou disciplínou bola spojená „tridentská duchovnosť“ v roku 1962. Pretože práve typovým vydaním Rímskeho misála vyhláseným pápežom Jánom XXIII. v roku 1962 sa podľa Motu proprio Summorum pontificum pápeža Benedikta XVI. majú sláviť tridentské sv. omše dnes.

Tradičný Veľký pôst je 40-dňové obdobie pred Veľkou nocou, začínajúce na Popolcovú stredu a končiace na Bielu sobotu, teda deň pred Veľkonočnou nedeľou. Nezapočítavajú sa doň nedele. Tento tradičný výpočet však už dnes viac nie je zhodný s novým kalendárom v dôsledku liturgickej reformy po Druhom vatikánskom koncile. Z obdobia Veľkého pôstu bolo vyčlenené Sväté trojdnie (Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota), pričom liturgicky trvá obdobie Veľkého pôstu dnes už len do Zeleného štvrtku.

Konštitúcia Sacrosanctum Concilium Druhého vatikánskeho koncilu O posvätnej liturgii, hovorí: „Používanie latinského jazyka nech sa zachová v latinských obradoch, a to bez narušenia partikulárneho práva.“ (Čl. 36, § 1) „ (....) Treba sa postarať o to, aby veriaci vedeli po latinsky spoločne recitovať alebo spievať stále časti omšového poriadku, ktoré sa ich týkajú.“ (Čl. 54) Pravdou však zostáva, že práve po Druhom vatikánskom koncile, tak, ako po žiadnom inom koncile v dejinách, došlo k zničeniu latinskej tradície v rímskej Cirkvi.

Pre katolíkov, ktorí sa riadia tradičným kalendáriom, sú prvé tri nedele pred Popolcovou stredou samostatným liturgickým obdobím označovaným ako Predpôst. Rozlúčili sme sa s radostným vianočným obdobím. Svoj zrak obraciame na tajomstvo vykúpenia. Príprava na pôst začína nedeľou Septuagézimy, teda Deviatnikom. Samostatné liturgické obdobie Predpôstu sa delí na tri časti: 1) Nedeľa Septuagézimy (septuāgēsimus = sedemdesiatka), 2) Nedeľa Sexagézimy (sexāgēsimus = šesťdesiatka), 3) Nedeľa Kvinkvagézimy (quīnquāgēsimus = päťdesiatka). Názvy nedieľ Predpôstu sú odvodené od názvu Veľkého pôstu, ktorý Cirkev nazýva Quadragesima, teda štyridsiatka.