Laudetur Iesus Christus

Moje meno je Igor Cagáň a nasledovných pár minút sa Vám budem prihovárať. Poviem Vám napríklad o tom, že pár dní dozadu odsúdili gréckeho ortodoxného kňaza alebo teda popa na 7 mesiacov žaláru s trojročnou podmienkou za to, že kázal učenie o homosexuáloch – teda sodomitoch – ktoré má Katolícka cirkev spoločné s pravoslávím. V praxi to znamená, že grécke súdy zakázali popovi kázať na tri roky pravdu evanjelia pod hrozbou trestu odňatia slobody.

U nás, na Slovensku, odporučila Národná rada Slovenskej republiky vláde Slovenskej republiky, aby orgány verejnej moci boli viazané vo svojom rozhodovaní definíciou antisemitizmu, ktorá medzi klasický antisemitizmus zahŕňa tvrdenie, že Židia zabili Ježiša Krista. Odsúdeniahodným sa tak už čoskoro môže stať Evanjelista sv. Ján. Alebo budú zatýkať na Veľkú noc pašiových dramatikov?

To neviem. Viem však, že Katolícka cirkev prijala na Druhom vatikánskom koncile konštitúciu Nostra Aetate, ktorou okrem iného vycúvala zo svojho temer dvetisícročného stanoviska založenom na substitučnej teológii, podľa ktorej sa vinica odňala zlému hospodárovi a dala sa do správy hospodárovi dobrému.

Človek by si mohol myslieť, že s pokrokom doby a vzdelanostnej spoločnosti bude možné postupne opustiť inotaje podobenstiev z Kristových čias. Ale nie je tomu tak. Opäť musia kresťania hovoriť pravdu v podobenstvách.

V konečnom dôsledku, nebolo by na tom nič tak strašného, ak by pokoncilová Cirkev zotrvávala v týchto pre katolíkov tak ťažkých časoch aspoň pri pravdivých podobenstvách. Žiaľ, v týchto ťažkých časoch pokoncilová Cirkev katolíkov nepodrží. Dokonca zachádza tak ďaleko, že si vymyslí svoje vlastné podobenstvá.

O čom hovorím?

Nedávno som dostal do daru slovenský preklad svetoznámej knižky Fantiška Saleského – Filotea – teda návod k zbožného životu. Slovenský prekladateľ na drzovku a bez patričnej zmienky vkladá do úst svätca zo začiatku 17. storočia narážky na súčasnú pokoncilovú podobu omše – na tzv. novus ordo kánon sv. omše, na národný jazyk v liturgii, na orientáciu kňaza smerom k ľuďom a nie smerom k Bohu. Teda pokoncilový prekladateľ ústami svätca klame a zavádza čitateľa a navodzuje dojem, akoby svätej ospevoval súčasný omšový poriadok omše.

Svätec však vo svojej dobe písal o tridentskej sv. omši, teda o omši, ktorú dnes väčšina pokoncilových katolíkov ani len nepozná.

Zhrňme si to teda – v čase, keď sú katolícke pravdy viery postavené v Európe mimo zákon, stratila pokoncilová Cirkev vôľu tieto pravdy brániť a radšej si začala vymýšľať nové, viac politicky korektné podobenstvá.

Ako spieva vlastenecký pesničkár Tomáš Pavel Patrik Hamet vo svojej skladbe Slzy:

„Svet je hnusný, svet je krásny, svet je drsný - vďaka za to všetko Bohu.“

Ďakujem Pánu Bohu za všetky útrapy i veselosti, ktoré som za posledných päť rokov prežil a boli spojené s mojím rozhodnutím pracovať na snažení, o ktorom Vám už za okamih poviem viac.

Toto snaženie som v roku 2016 osobne venoval na uzavretom stretnutí staruškému pánovi Štefanovi Tisovi, krstnému synovi prvého slovenského prezidenta, katolíckeho kňaza, Mons. Jozefa Tisu.

Na krátky okamih sa skromný pán Tiso stal mojím tretím starým otcom, aby mi pomohol pochopiť samého seba i ťažký úsek slovenských dejín.

Pán Tiso zomrel v roku 2017 a mne 2 roky po jeho smrti neostáva iné, než urobiť posledný pokus o naplnenie svojho sľubu. Či sa mi to podarí, závisí aj od vás.

Svet je hnusný, svet je krásny, svet je drsný... najmä ak si uvedomíte, že Vás práve začalo prenasledovať päť husí na čele s gunárom, z ktorého ste si pred chvíľou robili žarty...

Prečo som vám ale o tom všetkom rozprával?

Nachádzame sa v malom mestečku na juhu Holandska, na pohraničí medzi Nemeckom a Belgickom.

Nápis na Kristovej soche za mnou hovorí: Komt alén tot mej, znamená to príďte všetci ku mne. Dnes je nedeľa a v tomto katolíckom kostolíku sa však žiadna omša neslúži – nikto tu už ku Kristovi neprichádza.

Hovoril som Vám to teda pre to, aby sme sa na Slovensku začali vystríhať pred tým, čo je dnes už na západe realitou. Katolícka Cirkev tu skolabovala. Stovky kostolov po celej krajine sú opustené. Ďalších vyše tisíc kostolov majú zatvoriť do roku 2025. Naopak, ku dnešnému dňu je v Holandsku viac ako päťsto mešít a výstavba desiatok ďalších je už naplánovaná. V priemere v každej piatej záhrade miestnych sú nainštalované budhistické brány a iné kultové prvky východných náboženstiev.

Čo sa tu stalo?

Katolícka Cirkev tu vpustila liberálov a modernistov do vedenia, došlo k tzv. aggiornamentu, teda jej zdnešneniu, inými slovami k jej liberalizácii, v rámci ktorej biskupi opustili dogmy viery. V kostoloch sa zmenila náuka, zmenili sa obrady, liturgia, veriaci sa sprotestantizovali, až napokon stratili svoju katolícku vieru podľa známeho hesla Lex orandi – lex credendi – lex vivendi – a síce – ako sa modlíme – tak veríme – a ako veríme – tak žijeme...

Kristus tu teda dnes darmo stojí s rozopätým náručím.

Holandskí pokonciloví katolíci už dnes nepovažujú za potrebné navštevovať sv. omšu, tobôž ešte sa spovedať či prijímať iné cirkevné sviatosti. Naďalej sa ale zostávajú považovať za katolíkov. Ich identita sa však nadobro zmenila.

Všetko to, čo som vám v prvom vstupe rozprával, je ukážkou toho, že liberalizácia prestupuje naprieč všetkými národmi, a to i naprieč tými, ktoré boli ešte donedávna považované za katolícke – veď zasa aj to Holandsko v päťdesiatych rokoch nebolo takou liberálnou krajinou akou je dnes. Ja som Vám však spomínal príklad Grécka, kde väčšina spoločnosti dovolila liberálom prijímať také zákony, ktoré môžu postihovať kázanie Evanjelia. A spomínal som Vám tiež príklad zo Slovenska, o ktorom si naši veriaci myslia, že je stále katolíckou krajinou, pričom štát sa chystá postaviť mimo zákon evanjelistu sv. Jána.

Keďže sme súčasťou západnej sféry, teda rímskej cirkvi, niet divu, že procesy, ktoré bežia na západe sa rozbehli aj u nás. Morálna kríza, ktorá je na západe, je v prvom rade krízou Cirkvi ako inštitúcie, ktorá je garantom a učiteľom morálnych štandardov. Bez týchto Kristových štandardov Cirkev u nás skolabuje rovnako skôr či neskôr.

Nedá sa tomu dnes zabrániť mávnutím čarovného prútika, pretože sú to procesy, ktoré začali mnoho desiatok, ba až stoviek rokov predtým, než sme my vôbec žili a dnes už majú svoju jasnú trajektóriu a vysokú rýchlosť.

Môžeme ešte niečo spraviť, aby sme nedopadli ako pokonciloví katolíci v Holandsku? V prvom rade je dôležité o tom, čo sa udialo na západe, začať otvorene hovoriť, písať a šíriť pravdivé informácie, na základe ktorých sa môžeme vyvarovať tým istým chybám, ktoré urobili veriaci na západe, a síce, že sa vzdali svojich pozícií pod zámienkou sklamania a žiaľu z hrôz druhej svetovej vojny.

Vojna sa stala hlavným argumentom, ktorým si pokonciloví katolíci na západe ospravedlňovali obrusovanie svojej náuky a akoby odťažitých, pre život nepotrebných teologických právd viery. Tam sa však tento proces nezastavil, ale obrusovanie Kristových štandardov prešlo aj do praktického života. Najskôr neverou, rozvodmi a neochotou plodiť deti, neskôr manželstvami sodomitov, adopciami homosexuálmi či až politickou stranou pedofilov v Holandsku.

Skupina ľudí na Slovensku, ktorá sa z náboženskej pozície rímskeho katolicizmu nechcela zhubným trendom prichádzajúcim zo západu naďalej len nečinne prizerať, založila vydavateľstvo, respektíve urobila kroky k spusteniu akéhosi mediálneho domu, o ktorom si myslíme, že by mohol týmto trendom čeliť.

Nevydali sme sa cestou ľahšieho odporu, ale začali sme prekladom náročnej knihy amerického autora, Michaela Jonsa – Židovský revolučný duch a jeho vplyv v dejinách. Rozdelili sme túto rozsiahlu, tisícstranovú knihu na štyri časti, pričom prvý diel dostal podnázov Páchatelia Bohovraždy. Kto bol historickým páchateľom bohovraždy a ako sa odvíjali dejiny spásy od tohto kľúčového zlomu v dejinách ľudstva až po dnešok sa – ako dúfam – dozvieme spoločne pri čítaní pripravovanej série kníh. Tieto tituly sú o dejinách cirkevnej krízy, o heretických náukách dávno minulých, ktoré dnes ožívajú v novom šate, a s ktorými sa stretávame prakticky každú nedeľu už i v našich, slovenských kostoloch. Čaká na vás strhujúci príbeh veľkých cirkevných víťazstiev, ale i neodmysliteľných prehier, slávne osudy veľkých ríš ale i ľudské tragédie jednotlivcov popísané svetovými historikmi, ktoré v podobe stoviek citácií vyjdú po prvý raz v slovenskom jazyku.

Navyše, pripravili sme pre Vás ilustrácie z dielne talentovaného mladého slovenského ilustrátora, ale i tetraptych olejomalieb vyhotovených stredovekými technikami, ktoré sa stanú motívom obálok jednotlivých titulov.

Prvá idea tohto projektu vznikla v roku 2014. Dnes sa píše rok 2019 a v tomto momente pre nás nastal čas zúčtovania. Nemáme už viac financií, aby sme toto dielo dokonali bez Vašej podpory, a to ešte predtým, než samotné dielo vyjde. O možnostiach podpory Vás budeme informovať pod týmto videom. Dokážeme spoločne obrániť to, čo bolo posvätným pre všetkých svätcov?